Voda: čo je voda a prečo sa o nej hovorí vo CFS | Blog | PKSOVA

Zaregistrujte sa , získajte bonusy za registráciu, recenzie a nákupy a aktuálne akcie.

Official distributor Registry ID 846 Manufacturer registry How we verify originals

Voda: čo je voda a prečo sa o nej hovorí vo CFS

  • Планета Регионов
  • 02 May, 2025
  • 22,665 zobrazení
Zenin Stanislav Valentinovič - profesor, doktor biologických vied, kandidát chemických a filozofických viedZdá sa, že najzvláštnejšia a najrozšírenejšia formulácia na svete je otázka o migrates z jednej knihy cez vodu do druhej s rovnakým cieľom – zaujať čitateľa. Zdá sa vám, že o vode niečo viete, no v skutočnosti je v nej niečo tajomné a nepoznateľné, čo si ani neuvedomujete. Toto pozadie tejto otázky bolo vždy pociťované a potom posilnené zoznamom zvláštnych vlastností vody, ktoré odôvodňovali formu otázky.
Tu sú len niektoré z najdôležitejších vlastností vody. Po prvé, podľa svojich chemických vlastností pri izbovej teplote mal zostať plynom. Najmarkantnejším príkladom potvrdzujúcim toto tvrdenie je existencia príbuznej zlúčeniny – sírovodíka v plynnom stave, hoci atóm síry, ktorý nahrádza kyslík, je dokonca dvakrát ťažší ako atóm kyslíka. Geometricky sa molekula sírovodíka líši od molekuly vody tým, že uhol medzi väzbami S-H je 92 stupňov, zatiaľ čo uhol medzi väzbami O-H je 104,5 stupňa. Pripomeňme, že teoreticky mal byť podľa kvantovej chémie takýto uhol správny. Ako vidíme, geometria molekuly vody sa dosť výrazne odchyľovala od teórie, na rozdiel od geometrie molekuly sírovodíka, ktorá sa takmer presne približovala tej vypočítanej. Prekvapivo práve tento rozdiel určoval rôzne skupenstvá týchto látok, čím sa voda pri izbovej teplote stala kvapalinou.
Niet divu, že takáto podivne získaná tekutina začala mať nezvyčajné vlastnosti. A nejde len o to, že jej body tuhnutia a varu mali byť výrazne nižšie, ale aj o to, že maximálna hustota vody je okolo štyroch stupňov Celzia, a preto s následným ochladzovaním začína klesať a nie zvyšovať, ako všetky bežné kvapaliny s klesajúcou teplotou. Pre túto skutočnosť stále neexistuje rozumné vysvetlenie, hoci plávajúci ľad nám túto anomáliu neustále pripomína.
Samozrejme, existujú aj ďalšie nezvyčajné vlastnosti, napríklad minimálna hodnota tepelnej kapacity pri 35 stupňoch Celzia, ktorá je určite dôležitá pre živé organizmy.
All this turned out to be sufficient for close attention to studies of the structure of water, especially since in the human body the aquatic environment makes up 70-80%.
4. PROBLEM OF WATER STRUCTURE.
First of all, it is necessary to explain why suddenly the concept of “water structure” turned out to be a problem and why it is necessary to touch upon this complex and indigestible concept at all. The fact is that the unusual properties of water had to be explained somehow, and besides the internal transformations of water molecules, there was probably simply nothing to come up with as a reason for the manifestation of these properties.
Opatrnosť akademických vedeckých kruhov voči slovu „štruktúra“ vo vzťahu k vode bola vysvetlená dvoma spôsobmi. Po prvé, jediný faktor vnútornej premeny molekúl vody - vodíková väzba - má extrémne krátku životnosť: asi desať až mínus dvanástinu alebo štrnástinu sekundy. Aká je tam štruktúra! Než stihne vzniknúť, musí sa už rozpadnúť. Po druhé, od prítomnosti štruktúry vody k „notoricky známej“ „pamäti vody“ je jeden krok. A tento pojem je spojený s celým eposom nie príliš vedeckých názorov. K tomuto záveru dospeli mnohí prívrženci konzervatívnych vedeckých kruhov. Faktom je, že už v roku 1988 Francúz Jacques Benvenisto vyhlásil fenomén vodnej pamäte na základe analýzy svojho homeopatického výskumu [6], prirodzene, bez toho, aby sa zmienil o akýchkoľvek molekulárnych predstavách o štruktúre vody. To vyvolalo búrku protestov proti pripisovaniu vlastností vysoko organizovaných zvierat obyčajným látkam. Dvakrát sa mu dokonca pokúsili „prideliť“ klaunskú Nobelovu cenu za takýto „smiešny“ návrh. Keď sa autor týchto riadkov počas návštevy Ruska, dva roky pred svojou smrťou, po prejave vo Federálnom stredisku ministerstva zdravotníctva mohol podrobne opýtať na svoj názor na rozlúštenie mechanizmu vodnej pamäte, sebavedomo odpovedal, že by to mali urobiť fyzikálni chemici a biofyzici. Keďže J. Benvenisto poznal smerovanie nášho fyzikálneho a chemického výskumu vody, okamžite dodal: „Takže sa musíte dostať k vysvetleniu mechanizmu vodnej pamäte.“ Na jednej strane tak ukázal, že o pamäti vody by sa malo diskutovať na oveľa jemnejšej úrovni ako o biomakromolekulách, a na druhej strane tiež potvrdil svoj postoj k tejto otázke - na úrovni jeho výskumu sa vytvorilo jasné presvedčenie o existencii fenoménu „pamäť vody“. Podľa jeho názoru bolo možné získať úplné potvrdenie a dekódovanie mechanizmu vodnej pamäte iba na molekulárnej úrovni.
Nihilistický postoj vedeckej komunity k štúdiu vnútromolekulových interakcií vo vode však nemožno vysvetliť len krátkou životnosťou vodíkovej väzby, ale aj ich nepredstaviteľnou rozmanitosťou. Predstavte si, koľko kombinácií takýchto väzieb možno získať, ak čo i len jedna molekula vody má štyri centrá na tvorbu vodíkových väzieb. Dimér ich bude mať šesť, trimér ich už bude mať osem a následné molekuly sa môžu spojiť s ktorýmkoľvek z týchto centier za účelom vytvorenia vodíkových väzieb. Preto bola voľba asociačnej cesty pre molekuly vody vždy vážnou prekážkou pri štúdiách jej štrukturálneho stavu.
Vzťah medzi štruktúrou a pamäťou vody okamžite vytvára most od molekulárnych konceptov k záverom potrebným na vedecké zdôvodnenie bioenergetickej terapie, táto cesta sa však ukázala ako dlhá a namáhavá, čo je v zásade charakteristické pre každý seriózny vedecký výskum.

5. DEKÓDOVANIE ŠTRUKTURÁLNEHO STAVU VODY.

5-1. Formovanie stabilných spolupracovníkov.
Molekula vody storočia vynaložili mnohí vedci veľa úsilia. Podľa väčšiny odborníkov však až donedávna nebolo možné získať uspokojivý obraz pri vytváraní štrukturálnych modelov vody. Táto okolnosť sa stala o niečo jasnejšou, keď boli identifikované dôvody takýchto neúspešných pokusov o výskum vody. Ak sa predtým pri zvyčajnom termodynamickom prístupe mala voda považovať za štatistický systém chaoticky interagujúcich molekúl, nedávne štúdie ukázali možnosť kvalitatívne odlišného prístupu, ktorý zohľadňuje počiatočné štrukturálne vlastnosti molekuly vody a riadený charakter procesu tvorby vodíkových väzieb (obr. 1), t. j. určité poradie v poradí interakcií centier pri tvorbe vodíkových väzieb vo vode.
Výsledky podrobného štúdia sledu elementárnych dejov vo vode sa ukázali byť ohromujúce. Voda sa pred výskumníkmi objavila vo forme prísne usporiadaného, ​​úplne deterministického systému. Na jednej strane to odporovalo úvahám z pozície štatistickej termodynamiky, na druhej strane to bolo atraktívne vďaka plnému zohľadneniu chemických procesov vzniku komplexov vo vodnom prostredí, bez ktorých sa použitie štatistických zákonov v chaose interagujúcich molekúl javí ako nesprávne.
Aké bolo heuristické riešenie tohto zdanlivo zložitého, neprehľadného a aj v princípe ťažko riešiteľného problému? Zdá sa, že existuje len jedna okolnosť, bez zohľadnenia ktorej je prakticky nemožné poznať základné princípy chemickej kinetiky na dosiahnutie harmonického poradia konštrukcie asociátov molekúl vody. Ak sa v geometrii konštrukcie asociátov objavia štruktúry s centrami pre tvorbu vodíkových väzieb ležiacimi v rovnakej rovine, potom konštanty medzimolekulovej interakcie medzi nimi nepozostávajú z jednotlivých rovnovážnych konštánt pre každú z vodíkových väzieb, ale sú ich produktom.
Keďže táto fráza znie trochu vedeckejšie, než by mala byť na populárno-vedeckú prezentáciu, pokúsme sa zjednodušiť pochopenie významu toho, čo bolo povedané. Keď dve molekuly tvoria asociát, pomer koncentrácie asociátu k súčinu koncentrácií pôvodných molekúl sa nazýva rovnovážna konštanta. Pre molekuly vody pri izbovej teplote je táto konštanta rádovo 10 l/mol. Ak si predstavíme dvoch zložitejších asociátov, majúcich napríklad šesť centier pre tvorbu vodíkových väzieb v rovnakej rovine, ktoré môžu interagovať s podobnou komplementárnou šiestiou len všetky naraz, potom sa zodpovedajúca rovnovážna konštanta medzi nimi bude rovnať miliónu. Prečo je to dôležité vedieť?
Faktom je, že stabilita novotvaru a teda aj jeho životnosť sa v tomto prípade zvýši približne o šesť rádov. Takéto silné predĺženie životnosti znamená existenciu zásadne možného spôsobu prudkej stabilizácie asociátov vznikajúcich vo vode, čo kvalitatívne mení pozíciu odmietnutia pozície o zásadnej možnosti dlhodobej existencie súboru molekúl vody spojených vodíkovými väzbami.
Takáto pozícia by sa v tomto prípade mala pravdepodobne nazývať jednoducho negramotná.
Skúsme vziať do úvahy vyššie uvedené úvahy pri konštrukcii štruktúrnych útvarov z molekúl vody. A ešte lepšie by bolo, keby pri výbere modelov boli neustále prítomné známe chemicko-kinetické koncepty na harmonizáciu a korekciu predpokladaného a skutočného, ​​keďže ich zohľadnenie musí nutne približovať predpokladané útvary k tým, ktoré skutočne existujú.
Začnime úplne od začiatku, teda od jednej molekuly vody (obr. 1). Dva atómy vodíka a dva osamelé elektróny kyslíka sú štyri centrá vodíkovej väzby. Keďže nie je dôvod ani jeden z nich vyčleňovať, v tomto prípade by sme mali predpokladať, že vznik vodíkovej väzby je rovnako pravdepodobný v ktoromkoľvek zo štyroch smerov v blízkosti štvorstenu. Je pravda, že je potrebné okamžite venovať pozornosť jednej jednoduchej, ale veľmi dôležitej okolnosti. Atóm vodíka príslušnej molekuly vody bude interagovať s osamelým elektrónom atómu kyslíka jednej z približujúcich sa molekúl vody a osamotený elektrón príslušnej molekuly vody bude teda interagovať s atómom vodíka ďalšej z približujúcich sa molekúl vody. Takéto interakcie by sa mali nazývať komplementárne.
Molekula vody, ktorá si plne uvedomila svoje centrá pre vznik vodíkových väzieb pre vznik imgModel vodnej asociácie 57 molekúlSamozrejme, predpokladané symetrické prostredie jednej molekuly vody so štyrmi ďalšími (obr. 2) môže existovať extrémne krátky čas. Ale centrá pre vznik vodíkových väzieb v každej zo štyroch vonkajších molekúl, z ktorých pre každú zostali tri, nie sú z hľadiska pravdepodobnosti interakcie o nič horšie ako už zreagované centrá a môžu sa s nimi v určitom bode spojiť aj molekuly vody (obr. 3). Takúto sedemnásťmolekulovú formáciu si, pochopiteľne, možno vzhľadom na jej krátkodobú existenciu predstaviť len hypoteticky, ale geometria vzájomného usporiadania vodíkových väzieb pod uhlom blízkym štvorstenu a päťuholníkovému uhlu nečakane dáva šancu predĺžiť životnosť jej existencie vďaka vzniku šiestich päťčlenných cyklov naraz (obr. 4). Podľa chemicko-kinetických koncepcií sa v tomto prípade zdá, že „kvapkanie“ toku asociátov do dlhodobejšej existencie má úzku koncentráciu. K predĺženiu životnosti dochádza v dôsledku prehĺbenia potenciálnej energetickej studne, v ktorej sa nachádza všetkých 17 molekúl, bezprostredne o množstvo rovnajúce sa šiestim energiám tvorby vodíkovej väzby. Ale hlavnou vecou nie je ani to, ale vznikajúca geometria novotvaru. V jednej rovine sa objavuje rovnaké usporiadanie šiestich centier tvorby vodíkových väzieb, ktoré sú pod podmienkou komplementarity pripravené „zrútiť sa“ s podobnou tvorbou v dôsledku miliónovej interakčnej konštanty.
Supertetrahedron piatich kvant0"leftimg border="0">"leftim" border title="Cyklická formácia šiestich kvánt - snehová vločka" src="https://cdn.pksova.com/blogs/hSDeafmYofByxhPvYxfsYlOdNPaOo58rLohemgWQ.jpg" alt="Cyklická formácia šiestich kvánt - vločka" align="left" dlhšia hranica="0">Červená hranica potenciálu v prúdení do studne toku snehovej vločky. 17-molekulové jadro „našlo“ ďalšie prehĺbenie potenciálnej studne, ktorá sa tiež rovná šiestim energiám vodíkovej väzby. V dôsledku toho sa objaví krásna geometrická postava (obr. 5) - dvanásťstenný štvorsten [7,8], ktorý sa v ďalšej výstavbe stáva akýmsi „kvantom“ - akousi pohodlnou tehlou na stavbu.
„Quantum“ odôvodňuje svoj názov tým, že s jeho vznikom sa proces „kolapsu“ s miliónovou konštantou stáva jediným a hlavným procesom ďalšieho združovania. Faktom je, že štyri roviny štvorstenu (obr. 5) opäť obsahujú v každej po šesť centier tvorby vodíkových väzieb a „prúdenie“ asociátov sa stáva veľkým „prúdom“, ktorý má dva smery (obr. 6 a obr. 7). Vznikajú päť- a šesťkvantové útvary: supertetrahedron v podobe štvorcípej „hviezdy“ (obr. 6) a akejsi šesťlúčovej „snehovej vločky“ (obr. 7). Vedecky je správnejšie nazývať tieto útvary frakciami, pretože boli následne zaznamenané vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou vo forme frakcií.
„Prúd“ tvorby a „prúdenia“ asociátov sa tam nezastavuje, ale naopak prudko zosilňuje v dôsledku neočakávaného vytvorenia jednej roviny tromi rovinami interagujúcich „kván“ a objavenia sa v tejto rovine v každej z frakcií už osemnástich centier tvorby vodíkových väzieb (obr. 6 a 7), čo znamená následné interakcie s osemnástou mocninou rovnajúcou sa desiatej. Objavuje sa dlhotrvajúca „rieka“ asocytov s životnosťou o osemnásť rádov vyššou ako životnosť predchádzajúcich formácií. Takíto spoločníci by sa mohli rozliať do celého „more“ a v tomto prípade by sa voda mala zmeniť na gél. Našťastie sa tak nestalo, keďže medzi dlhovekými asociátmi interakcia dvoch päťkvantových frakcií a jednej šesťkvantovej frakcie vytvára geometrický obrazec (obr. 8), ktorý možno znázorniť ako kosoštvorcovú kocku s hranou 2,9 nm a ostrým uhlom 60 stupňov (obr. 9), na ktorej každej stene už bolo 24 centier vzniku vodíkovej väzby, čo bolo dôvodom stabilizácie tohto typu vodíkovej väzby0.
Kombinácia jednej šesť a dvoch päťkvantových frakcií Potvrdzuje to analýza všeobecnej schémy asociácie pre vodíkové väzby, z ktorej vyplýva jednoduchý vzorec [8] obmedzujúci počet jednotiek v asociáte získanom nejakým typom tvorby vodíkovej väzby - jedna, šesť, osemnásť a nakoniec dvadsaťštyri:
Кр Mo = m (m+l)/2
kde
Konštanta Mo je pre tento typ koncentrácie vodíka, rovnováha asociáty daného typu, m je počet jednotiek tohto typu tvorby vodíkovej väzby.
Hodnota m, keď je presne vypočítaná, sa stáva celkom definitívnou pre každý typ asociácie, v uvedenom poradí, pre prvú 57, pre druhú buď 5 alebo 6, pre tretiu kombinovanú 3 a pre štvrtú výrazne menšiu ako jedna, t. j. ukazuje nemožnosť ďalšej komplexácie cez vodíkové väzby.
Kosoštvorcová kocka so 16 kvantami alebo 912 molekulami vody sa teda ukazuje ako stabilný štruktúrny prvok vodného prostredia, čo bolo potvrdené metódami protónovej magnetickej rezonancie [7,8], vysokoúčinnou kvapalinovou chromatografiou [9], metódami optickej spektroskopie [10] a sprievodnou analýzou a spracovaním získaných experimentálnych údajov.
Uvažujme, čo znamená povedať, že celé vodné prostredie pozostáva zo štrukturálnych prvkov.
5-2. Štrukturálny prvok namiesto molekuly vody
Takýto nadpis môže šokovať každého fyzikálneho chemika. Zasahovať do „svätyne svätých“, teda na základe existencie najbežnejšej a životne dôležitejšej tekutiny molekúl vody – nie je to rúhanie? Samozrejme, rúhanie a navyše v súčasnosti najpotrebnejšie pre pochopenie chemickej, biologickej a fyziologickej úlohy vody. Pokiaľ ide o chémiu, takéto vyhlásenie o nahradení molekulárnej bázy vody štruktúrnym prvkom, ktorý je v molekulovej hmotnosti takmer o tri rády väčší ako molekula vody, nás okamžite zachráni pred rozporom medzi skutočnosťou, že podľa chemických vlastností molekuly vody by mala existovať pri izbovej teplote a pri výrazne nižších teplotách vo forme plynu, a skutočnosťou, že voda sa ukázala ako veľmi tekutá. Výrazné zvýšenie hmotnosti molekulárnej bázy, alebo presnejšie elementárnej bázy, dokonale rieši tento rozpor.
Prvýkrát sa v biológii objavuje proporcionalita makromolekúl a vodných štruktúr, čo prispieva k úvahám o aktívnej úlohe vodného prostredia v intracelulárnych procesoch, čím sa odsúva doterajšie predstavy o ňom ako o pasívnom rozpúšťadle.
Pre fyziológiu existuje základná možnosť vysvetlenia rôznych substrátových a terénnych účinkov na biochemické zloženie krvi prostredníctvom zmien v štruktúrnom stave vodnej zložky.
Konštrukčný prvok má množstvo mimoriadne dôležitých vlastností, ktoré umožňujú vysvetliť známe, no stále nevysvetliteľné javy. V prvom rade hovoríme o magnetickej úprave vody, ktorá na pomerne dlhú dobu umožnila zbaviť sa kotlov vodného kameňa a zabrániť ich výbuchom, keď sa v hrubej vrstve vodného kameňa vytvorí „diera“ napríklad pádom čo i len malého kúska tejto vrstvy. Vo vode nie je nič magnetické okrem magnetického momentu protónu. Pokusy vysvetliť vplyv magnetického poľa prostredníctvom vplyvu na určitú spoluprácu protónových spinov nepriniesli nič kvôli štatistickej povahe smerov spinov v rôznych molekulách vody. Schématické znázornenie oblastí kladného a záporného náboja v štruktúrnom prvku kyslíka na jeho povrchu vody je čiastočne zarovnané Takmer úplná absencia vodíkových väzieb medzi konštrukčnými prvkami umožňuje, aby boli považované za zavesené v Coulombovom poli, čo zaisťuje ich extrémnu labilitu a tým aj vysokú citlivosť na pôsobenie vonkajšieho magnetického poľa.
Vzájomné prispôsobenie prvkov v ich usporiadaní orientácii jednotlivých konštrukčných prvkov s maximálnymi hodnotami magnetických momentov zmenených pod vplyvom magnetického poľa vedie k celkovej zmene konštrukčného stavu vody.
Účinok elektrického poľa sa teda redukuje nielen na priamy vplyv molekúl vody na dipóly, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nezmenia štruktúrny stav vody v dôsledku štatistickej povahy rozloženia smeru dipólov v rôznych molekulách, ale aj na výraznejšiu interakciu s makrodipólmi štruktúrnych prvkov.
Rovnako ako v prípade magnetického poľa, vzájomné prispôsobenie prvkov v ich usporiadaní na orientáciu makrodipólov jednotlivých konštrukčných prvkov zmenených vplyvom elektrického poľa s maximálnymi hodnotami ich dipólových momentov vedie k všeobecnej zmene štruktúrneho stavu vody.
Naznačené mechanizmy pôsobenia elektrických a magnetických polí umožňujú zásadne vysvetliť vplyv akýchkoľvek elektromagnetických kmitov na vodu.
Keďže rozloženie náboja na každej strane je dosť rôznorodé - od dvoch do dvadsiatej štvrtej mocniny, potom keď sa molekuly akejkoľvek látky s určitým rozložením náboja na povrchu dostanú do vody, vždy bude existovať strana štruktúrneho prvku, na ktorej bude zodpovedajúce doplnkové rozloženie náboja, čo povedie k rozpustnosti látky. To vysvetľuje takmer univerzálnu rozpustnosť mnohých látok vo vode.
Objav stabilného konštrukčného prvku teda nielenže neodporuje prejavom fyzikálnych vlastností vody, ale naopak, dokonca pomáha pochopiť dôvod vplyvu rôznych faktorov na stav vody. Úroveň stabilných štruktúrnych prvkov s prísne usporiadanou tetraedrickou konfiguráciou centier pre tvorbu vodíkových väzieb jednotlivých molekúl vody predstavuje základ pre následné úvahy o makroštruktúre vodného prostredia.
5-3. Od konštrukčného prvku k vodnej bunke.
Rozmanitosť nábojových vzorov na plochách štruktúrnych prvkov nám umožňuje naznačiť povahu ich následných interakcií. V skutočnosti je každý prvok obklopený inými štruktúrnymi prvkami so vzájomne sa komplementárnou distribúciou náboja (obr. 11). Je jasné, že náboje budú najskôr čeliť nekompenzovanému náboju. 24 centier pre tvorbu vodíkových väzieb nebude vždy presne 12 atómov kyslíka a teda 12 atómov vodíka na každej strane. Potom by sme mali očakávať interakciu takzvaných maticovo polarizovaných tvárí, keď všeobecne nábojovo neutrálna tvár má priestorovo oddelené skupiny nábojov rôznych znakov. Možnosť akejsi nábojovo-doplnkovej interakcie vzniká vtedy, keď dôjde k vzájomnej orientácii maticovo polarizovaných plôch skupinami nábojov s opačným nábojom, a teda k ich stabilizácii v dôsledku interakčnej energie opačných nábojov. Ďalej, pri úplnej kompenzácii takto nabitých miest na plochách sa môžu na reziduálnych laterálnych centrách objaviť náboje na tvorbu vodíkových väzieb, ktoré sa nezúčastňujú na tvorbe štruktúrneho prvku [11].
Toto hypotetické poradie následných interakcií štruktúrnych prvkov poskytuje jedno podstatné vyhlásenie o ich počte, ktoré nejako súvisí s úplnou rozmanitosťou vzorcov náboja na tvárach. V tomto ohľade sa ukázalo byť zaujímavé porovnať vypočítané objemy takýchto potrubí a experimentálne stanovené veľkosti niektorých izolovaných súborov, veľmi podobných bunkám, ktoré sú trochu rozlíšiteľné na mikroskope s fázovým kontrastom.
Pozorovaná polmikrónová veľkosť buniek sa celkom presne zhoduje s veľkosťou objemu, ktorý zaberá počet štruktúrnych prvkov všetkých typov. S prihliadnutím na skúsenosti z predchádzajúcej výstavby unikátneho geometricky stabilného konštrukčného prvku by sa dalo predpokladať, že napriek labilnému stabilnému charakteru následných útvarov treba predsa len dodržať určitý determinizmus ich konštrukcie. Nájsť experimentálne potvrdenie existencie rôznych štruktúrnych úrovní bunky je v tomto prípade oveľa ťažšie. Preto bola myšlienka bunkovej štruktúry navrhnutá nižšie získaná predovšetkým presným výpočtom všetkých kombinácií potrebných na kompenzáciu najprv nabitých plôch a potom maticovo polarizovaných plôch. Experimentálne potvrdenie získané na konci našich štúdií bunkového modelu odvodeného z výpočtov a prekvapivo presná zhoda (až 0,2 %) počtu vypočítaných štruktúrnych prvkov a skutočne zapojených do tvorby bunky nám umožňuje poskytnúť úplný obraz o štruktúrnom stave bunky.
Pokračovanie....
Pri používaní materiálov sa vyžaduje hypertextový odkaz na.
Zvláštna formulácia otázky o tom, čo sa zdá byť najbežnejšou a najrozšírenejšou látkou na svete, migruje z jednej knihy o vode do druhej s rovnakým cieľom – zaujať čitateľa. Zdá sa vám, že o vode niečo viete, ale v skutočnosti je v nej niečo tajomné a nepoznateľné, čo si ani neuvedomujete...
< Späť na zoznam